Už svoju piatu kapitolu napísalo podujatie, ktoré sa hráva v Dome športu a ktoré spolu organizujú BŠA a Belasý motýľ o.z. Na predchádzajúcich turnajoch sme sa ho zúčastnili a tak sme predpokladali, že táto séria sa predĺži aj tento rok. Z pôvodne prihlásenej zostavy síce jedno meno vypadlo a dočasne tak odložilo svoj turnajový debut, no štvoricu Emmka, Peťo, Sebi a Tobi bolo rozhodne vidieť a to nielen kvôli dresom...
Emmka sa ťažšie rozohrávala, keď v úvodných štyroch kolách zabodovala iba raz. Škoda najmä druhej partie, kde súperovi vzala figúru a mala aj výrazne lepší čas. Chvíľa snívania však spôsobila prekročenie času a zbytočnú stratu. Súper však podľa RP, napriek ratingu 1000, rozhodne nebol amatér. V záverečných troch kolách sa jej podarilo skompletizovať víťazný hetrik a vytiahla sa na záver prvej polovice tabuľky. V kategórii síce nemala konkurenciu, no vyhrať ju so štyrmi bodmi je určite štýlové.
Tobi začal turnaj očakávanou výhrou a keď ku nej pridal remízu čiernymi s turnajovou dvojkou a po nej ešte dve víťazstvá (prvé v klubovom derby proti Sebimu a druhé pekným útokom čiernymi proti nasadenej štvorke turnaja), vyzeralo to na boj minimálne o medailové stupienky. Potom však prišli diétnejšie kolá. V piatom kole stál podozrivo, no keď prešiel do remízovej vežovej koncovky s dvoma pešiakmi proti trom na jednom krídle, vyzeralo to nádejne. Kým sme neskontrolovali hodiny, kde s 90 sekundami proti šiestim minútam „nebolo o čom“. V šiestej partii zahral strašne pasívne a podľahol peknému útoku svojho mladého súpera. Aby toho nebolo málo, v záverečnom kole dostal najhorší možný žreb a v najdlhšej partii kola sa s nasadenou trojkou turnaja rozišiel zmierlivo. To mu stačilo na vyrovnanie svojho nasadenia a turnaj tak zapadol medzi tie z kategórie „keby bolo keby...“.
Sebi prvé kolo podľa predpokladov zvládol a v druhom vyzval v klubovom derby bielymi Peťa. V rovnej pozícii a s lepším časom mu nastavil materiál, no napriek tomu sa dlho držal a mat mu dal Peťo až s dvanástimi sekundami na hodinách. V tretej partii sa odohralo ďalšie derby, tentoraz Sebi proti Tobimu. Chalani si v ňom nič nedarovali a nakoniec sa, ako sme už spomínali, lepšiemu vstupu do turnaja tešil práve druhý menovaný. Tu však začala spanilá jazda až do konca, keď pozostávala nielen z dvoch „povinných“ bodov, ale aj z dvoch výrazne hodnotnejších. Najprv v rovnej vežovej koncovke pravdepodobne súper prekročil čas a v poslednom kole zdolal dovtedy výborne hrajúcu turnajovú päťku, čím sa posunul práve na túto priečku. To znamenalo druhé miesto v kategórii do 15 rokov, ale aj fakt, že Sebiho zdolali iba vlastní spoluhráči.
Peťo hral za posledný rok skôr sviatočne a keď sa ocitol medzi prihlásenými hráčmi, mysleli sme si, že si zle prečítal propozície. Pri jeho spôsobe hry bolo totiž hrať s tempom 15 minút bez inkrementu viac ako odvážne. Výhra v úvodnom kole sa očakávala, v druhej partii sa v už spomínanom derby so Sebim vytrápil oveľa viac. Tretie kolo sa mu podarilo zdolať neskoršieho bronzového medailistu a zavŕšil tak svoj víťazný hetrik. Nasledovala remíza čiernymi, keď v dámskej koncovke mal síce pešiaka navyše, no aj podstatne menej času ako súper. Ten sa napokon rozhodol opakovať ťahy, lebo Peťo by realizáciu výhody mohol stihnúť. Remíza ho nezabrzdila, skôr naopak. Pridal po nej výhru čiernymi a v zápase dvoch najvyššie nasadených hráčov aj výhru čiernymi, keď z otvorenia súpera doslova prešiel na iniciatívu a v podstate mu nedal šancu. V záverečnej partii dosiahol bielymi tiež jasnú výhodu, no uspokojil sa s nerozhodným výsledkom. V jeho prípade tak ide o asi najmenej očakávané víťazstvo turnajovej jednotky za celkom dlhú doby. Nie pre jeho schopnosti, veď jeho peak bol 2156, ale kvôli extrémne nízkej praxi a pre neho nevhodnému tempu. K zaslúženému víťazstvu mu samozrejme gratulujeme!
Rapid turnaj (27 hráčov): P.Macko 6b/7 1.miesto, S.Pauko 5b/7 5.miesto (2.miesto v kategórii U15), T.Bartelt 4b/7 9.miesto, E.Bartošová 4b/7 13.miesto (1.miesto v kategórii U10)
